10 000 rokov p. n. l. – v praveku si ľudia hlavu spaním príliš nelámali. Aby sa čo najviac zahriali, spávali na hromádke po väčších skupinkách. Aké také pohodlie si zabezpečovali tak, že udupali hlinu, na ktorú nanosili suché listy a trávu. Rozvinutejšie kmene sa naučili používať ako prikrývku alebo izolant od zeme kožu zvierat.
3400 p. n. l. – vyvýšené lôžko pravdepodobne ako prví začali užívať egyptskí panovníci. Traduje sa, že faraón Tutanchamón spával na posteli z ebenového dreva ozdobenej zlatými hieroglyfmi. Egyptský ľud na tom však nebol tak dobre. Poddaní faraóna spávali na poohýbaných palmových listoch uložených v rohu príbytkov, ich spanie sa príliš nelíšilo pravekého človeka.
3000 p. n. l. – Peržania zase prišli na to, že keď naplnia vak z kozej kože vodou, dá sa na ňom pohodlne spať. Pri dávke fantázie si môžeme predstaviť, že sa jednalo o prvú formu vodnej postele. Potom nastalo vo vývoji matracov na dlhú dobu temné obdobie.
250 p. n. l. – 476 – Rímska ríša okrem vývoja politickej, filozofickej a spoločenskej sféry prispela svojim dielom aj do posunu pohodlného spania. Začalo sa spávať na podložkách, ktoré boli vypchaté rákosím, senom, vlnou alebo perím. Ľudia netrpeli na alergie, tak ako dnes a tak sa tieto starodávne matrace ukladali na postele neraz zdobené zlatom, striebrom a bronzom. Rimania si potrpeli aj na príjemne teplú posteľ. Svoje lôžka si nahrievali špeciálnymi vodnými vakmi.
14. a 15. storočie – rozprávka princezná na hrášku bude mať pravdepodobne pôvod v renesancii, kedy začali ľudia podložky na spanie vypĺňať plevou zo strukovín, predovšetkým z hrášku. Okrem toho boli populárne aj lôžka zo slamy i z peria. Materiály všívali do špeciálne tvarovaných vriec ušitých z prepychových materiálov akými boli zamat, brokát či hodváb.
16. a 17. storočie – do histórie pohodlného spania sa zapisujú prvé rošty. Matrace sa začali ukladať na prvú podložku vytvorenú z prekrížených lán, ktoré niesli matrace spravidla vypchávané slamou alebo perím.
18. storočie a 19. storočie – až doteraz nebolo ničím zvláštnym, keď sa v posteli objavoval hmyz. Ten bol dokonca tolerovaný aj v posteliach panovníkov. S príchodom vlny a bavlny sa však títo dotieraví spoločníci postupne začali eleminovať. Okrem toho sa v druhej polovici 18. storočia ako výplne do matracov začali používať dodnes moderné kokosové vlákna i konský vlas, oba materiály s vynikajúcimi izolačnými vlastnosťami.
20. storočie – ešte v roku 1865 bola patentovaná prvá špirálová pružina. V 30. rokoch 20. storočia sa matrace začali čalúniť, v 50. rokoch sa na trhu objavujú i molitanové matrace. Postele sa stali samozrejmosťou a v obchodoch sa začínajú objavovať aj také vychytávky ako sú vodné postele. V 60. rokoch ich Američania spoznávajú ako prví. Zákazníci si už môžu dokonca kúpiť aj polohovateľnú posteľ. V 80. rokoch sa začínajú predávať nafukovacie matrace. 90. roky sú v znamení matracov obrovských rozmerov (king size).
21. storočie –pravidlo, že čím mäkšia posteľ, tým lepší komfort je prekonané. Práve naopak. Početnými výskumami sa prišlo na to, že pre zdravý a pohodlný spánok sa hodia skôr tvrdšie matrace. Správny výber matraca dnes nie je žiadny problém. Stačí si zájsť do štúdia zdravého spánku a nechať si poradiť od vyškolených profesionálov alebo si aspoň vyhľadať základné informácie na internete.
Zaujímavosť: Ľudovít XIV. bol mimoriadnym milovníkom polihovania v posteli. Dokonca často hostil svojich dvoranov vo svojich spálňach. Údajne vlastnil až 413 postelí!